Zabudnutý strážca hraníc: podzemný úkryt v slovensko–rakúskom pohraničí

Po stopách vojny kúsok od Bratislavy

Jednou z pripomienok medzivojnového obdobia na našom území je i podzemný úkryt typu A-200Z, nachádzajúci sa v pohraničnom pásme s Rakúskom. Tento úkryt, hovorovo prezývaný aj „ropík“, resp. „řopík,“ bol súčasťou spomínaného Česko-slovenského opevnenia. V rámci ľahkých objektov ide o najrozšírenejší typ úkrytu, pričom odhadovaný rozpočet na jednu stavbu tohto druhu predstavoval 72 000,- Kč (vrátane vnútorného vybavenia, avšak bez zbraní a munície). Od hlavného mesta je bunker vzdialený iba 28 km a od Malaciek 30 km. Na základe dostupných informácií bol vybudovaný v roku 1938. Je sčasti osadený pod úroveň terénu, pozostáva z jednej miestnosti s 2 streleckými pozíciami, 3 strieľňami (ľavá, pravá a vchodová strieľňa nachádzajúca sa za vstupnými dverami) a vstupnej chodby. Má plochú strechu, železobetónovú monolitickú konštrukciu a betónové základy. V strope objektu sú zabudované vetracie otvory pre filtračno-ventilačné zariadenie. Tento typ úkrytu bol určený pre posádku zloženú z 2 – 7 vojakov. Typické sú preň „uši“, ktoré sú súčasťou čelnej steny namierenej voči prichádzajúcemu nepriateľovi. Tie mali znemožniť nepriateľskému vojsku vyhnúť sa zvnútra prichádzajúcej paľbe.

Pôdorys úkrytu

Nespornou výhodou tohto úkrytu je turistická atraktívnosť, a to i vďaka lokalite, kde sa nachádza – blízkosť náučného chodníka, neďaleké múzeum či kompa premávajúca cez rieku Moravu, ktorá Slovensko prepája s dolnorakúskou obcou Angern an der March – to všetko sú dôvody naviac, prečo sa i dnes oplatí tomuto unikátnemu objektu prinavrátiť jeho pôvodnú podobu a umožniť tak napríklad verejnosti nahliadnuť do temnejších čias našej histórie.

Pohľad na jednu zo strieľní zvonku

Pohľad na plochú strechu s vetracím otvorom

Vstupná chodba s vchodovou strieľňou

Pohľad na vstup do miestnosti

Kryt je v zachovalom stave, avšak vyžadoval by si dôslednejšiu rekonštrukciu, ktorá by mu prinavrátila zašlú slávu. Nájdete ho na predaj na našej stránke tu. V našej ponuke však máme k dispozícii aj ďalšie netradičné nehnuteľnosti.

GPS súradnice: 48.381236, 16.834889.

Atrakcie nachádzajúce sa v okolí úkrytu:

• Najzápadnejší bod Slovenska < 35 m

• Cyklistický náučný chodník Záhorská Ves (trasa chodníka vedie sčasti súbežne s Moravskou cyklistickou cestou a cyklistickým náučným chodníkom Nivou Moravy) < 200 m

• Uhranské múzeum < 250 m

• Kompa Záhorská Ves – Angern < 250 m

• Chránená krajinná oblasť (CHKO) Záhorie < 1 km

• Kaplnka sv. Rócha (Wutzelburg) < 3 km

• Národná prírodná rezervácia Horný les < 4 km

• Rozhľadňa Vŕšok < 16 km

• Hrad Pajštún < 25 km

• Zámok Schloss Hof < 25 km

• Cyklomost slobody < 32 km

• Hrad Devín < 36 km

Orientačná mapa blízkeho okolia

Česko-slovenské pohraničné opevnenie – stavba, ktorá nikdy nesplnila svoj účel

Česko-slovenské pohraničné opevnenie predstavuje najdrahšiu a stavebne najrozsiahlejšiu stavbu, budovanú v rokoch 1938 – 1945 na území vtedajšieho Československého štátu. Dôvodom jeho vzniku bola narastajúca obava z agresie susedných krajín. Opevnenie tvorili ľahké a ťažké objekty, rozmiestnené po celej dĺžke hranice tak, aby umožňovali jej ochranu prostredníctvom paľby.

Podľa plánu malo byť opevnenie dokončené v roku 1939. V čase, kedy teda bolo potrebné, v roku 1938, ešte nebolo kompletne dokončené a plne vybavené. Väčšina vybudovaných objektov skončila nakoniec v rukách Nemcov. To bol dôvod, prečo opevnenie nebolo nikdy na svoj účel využité a poslúžilo iba nemeckým okupantom. Aj napriek tomu sú tieto objekty unikátnym svedectvom vynaliezavosti a vyspelosti obrany v tej dobe.

Dômyselnosť ukrytá v betónových základoch

Výhodou týchto unikátnych stavieb bola ich pevná a stabilná betónová konštrukcia, ktorá mala poskytnúť bezpečné útočisko aj na dlhšie obdobie a odolať i granátom. Tomu malo zodpovedať tiež množstvo vojenského vybavenia a zásob potravín. Zároveň boli kryty orientované tak, aby umožnili jednotkám priamu paľbu smerom dovnútra Československa (aby bolo možné početnosť nepriateľovho vojska čo možno najviac eliminovať). Sledovanie okolia umožňoval špeciálny periskop, zatiaľ čo komunikácia medzi jednotlivými objektmi prebiehala prostredníctvom telefónnych káblov. Výmenu vzduchu zabezpečoval vnútri umiestnený ventilátor nasávajúci vzduch zvonku a v stenách zabudované rúrky zase umožňovali odvádzať škodliviny vznikajúce pri streľbe.

Z dedičstva vojny sa stáva turistická atrakcia

Stavieb, ktoré boli súčasťou Česko-slovenského pohraničného opevnenia, sú na našom území tisícky. Kým niektoré našli využitie, a to predovšetkým v turistickom ruchu, kde slúžia verejnosti ako spomienka na minulosť, stovky iných vyčkávajú na svoj osud. Vzhľadom na bohatú históriu týchto vojenských objektov ich možno dnes využiť napríklad ako múzeum či vzdelávacie miesto pre školy, historikov, vojenských nadšencov alebo rôzne inštitúcie, ale aj ako zážitkový priestor s možnosťou ubytovania. Keďže väčšina objektov tohto druhu je už zničená, ich zrekonštruovanie a zachovanie prispieva k uchovaniu kultúrneho dedičstva pre budúce generácie. Ak sa navyše tieto stavby nachádzajú v turisticky vyhľadávanej lokalite, môžu prispieť nielen k atraktivite miesta, kde sú postavené, ale predstavujú zaujímavý investičný potenciál pre majiteľa a jedinečnú možnosť vlastniť kúsok slovenskej histórie, čo môže byť v budúcnosti veľkou raritou.